„Ahoj kukučka.“zobrala som si na ruky malú Lux,keď som sa večer zastavila u Lou.Oprela sa o bielu postieľku a ručičky načiahla smerom ku mne.Vzala som si ju na ruky a dala bozk na líce.Mala rozospaté očká,strapaté,jemné vlásky a v ústach cumlík.
Vyšla som von z jej izby a posadila sa do obyvačky vedľa Lou.
„Ahoj princezná.“usmiala sa Lou a vzala si ju na ruky.Odula som spodnú peru a naťiahla sa na gauč.Očami som pozorovala jej krásne zariadenú obyvačku do hneda a vonku ako padá lístie zo stromov,čo naznačuje pravú jeseň.Lou mi chytila nohy a dala si ich na svoje stehná.Usmiala som sa a stále bola ticho.Fascinovalo ma to lístie.V hlave sa mi vyvolala spomienka na mňa a Nialla ako sa obhadzujeme lístím a váľame sa v ňom.Usmiala som sa nad tou spomienkou.Lou ma jemne hladila po nohách a Lux sa ku mne štverala.Vzala som si ju a položila na brucho.Rukami mi začala búchať do pŕs,načo som sa začala strašne smiať.“Maličká“pošepkala som pre seba a prehrabla jemné,blond vlásky.Zamračila sa a tiež si po nich prešla.Usmiala som sa.Je taká krásna.
„Blablalbleblooblúúú.“začala si hundrať a hlavičku si položila na moje prsia.Hladila som ju po vláskoch a usmievala sa.Lux sa z ničoho nič začala smiať a stále mi ležala na prsiach.Pozrela som na Lou pohľadom WTF a obe sme sa začali smiať.Lou ju pohladila po zadočku,ktorý jej zväčšovala plienka.
Lux sa trhla a lenivo na ňu pozrela a opäť sa dala do predchádzajúcej polohy.Zdvihla malý prštek a začala mi do jedného štuchať.Nemohla som sa nesmiať,natriasala som sa ako na kolotočoch a Lux sa to asi páčilo,pretože sa ešte viac smiala.
„Dobre.Idem ja.“povedala som asi okolo 9.p.m a zdvíhala sa z gauču.
„Lilly.Nechoď.Zostaň tu s nami,Tom je v práci.“pozrela na mňa Lou prosebným pohľadom.Pokrútila som hlavou a prešla dva kroky k stolíku z kade vzala môj telefón.“Lillo.Budeme spolu spať aj s Lux.Zostaň.“
„ÁÁ!Lilly.“zvreskla Lux sediaca na gauči a rýchlo si prikryla ústa rukami a chichotala sa.Zasmiala som sa.Lou na mňa pozerala zúfalým pohľadom,len som nemo prikývla a posadila sa späť na gauč.
Lux som pohladila po hlavičke a dala jej bozk do vlasov.“Lilly.Si hladná?“spýtala sa a zaškŕkalo mi v bruchu.Prikývla som.Zobrala som Luxí na ruky a išla za Lou do kuchyne.
„Čo si spravíme?“
„Vafle!“vykríkla som.Lou sa zasmiala a pokrútila hlavou.“Pomožem ti?“
„Nie.Posaď sa a stráž Lux.“usmiala sa.Tak som sa posadila za krásny stôl z čistého dreva a Luxí na kolená.
Lou spravila cesto na vafle,dala ho do vaflovača a vyšli z neho krásne voňavé,napučané vafle.Zbiehali sa mi sliny.Nakrájala jahody na malé kúsky,vafle poliala nutelou na to dala jahody a čučoriedky.Tanier mi dala pred nos,ona sa posadila predo mňa a malá Lux sa už načahovala po vafle.
„Poď sem princezná.“povedala Lou.Zdvihla som sa aj s Lux a podala ju Lou.Pustila som sa do vaflí a pri tom pozorovala Lou s Lux ako ju krmí a je zafúľaná celá od nutely.Boli také sladké.Samozrejme,že vafle ale aj tie dve pricezné.
Osprchovala som sa,obliekla do Lou veľkého trička a ľahla si k nim.Lux ležala celá vyrehotaná v strede,Lou na kraji a ja na druhom.“Dobrú.“dala som bozk Lou na líce a Lux do vláskov.
„Dobrú princezná.“pošepkala Lou a pohladila ma po vlasoch.Usmiala som sa sama pre seba a ponorila sa do ríše snov...
Po týždni
Vybrala som sa do chladného októbrového počasia.Obliekla som si čierny kabát,šál,na nohy dala kanady a vyšla von.Všade poletovalo lístie a vietor z neho robil malé výri.Šál som si pritiahla bližšie ku krku,vak som si dala na obe plecia,v ktorom som mala môj skicár,ceruzky,gumu,farbičky a vybrala sa do parku.
Posadila som sa na obľúbenú lavičku,z vaku vybrala skicár,ceruzku.Do uší si dala slúchadla a začala ceruzkou robiť jednu čiaru za druhou.
Bola som tak do toho ponorená,že som nevnímala okolitý svet,ale len ceruzku a ten papier.Jedna čiara,za druhou vytvorilo obrazec dievčaťa z rozfúkanými vlasmi,šál okolo krku a pulóver.Usmiala som sa nad tým a vložila ho do skicára a dala do tašky.Pozorovala som krásu jesene,ako sa hrá z farbami lístia a vietor ich rozfukuje.Zdvihla som sa so studenej lavičky a prechádzala popri veľkom jazere,kde sa každú zimu korčuľujem.Voda sa jemne pohybovala vo výre vetra a lístie v ňom.Prešla som k dvom hojdačkám a na jednu sa posadila.Nohami som sa jemne odrážala od zeme a viac a viac rozhojdávala.Vietor sa mi hral z vlasmi a nohy som si voľne pohybovala v lufte.FREE.*
Keď sa to tak dá povedať,mám fajn život,až na to,že som stratila najlepšieho kamaráta,babku a moje krásne mestečko.Rodičov mám rozvedených,no to sa dá predýchať,to je väčšina,ale to,že ma šikanuje jedno sprosté dievča v triede,alebo skôr ja ju?Nie,ona začne tak ja si to nenechám.či?
Ale,hlavné je,že moja matka je šťastná,otec je v živli,ktorý miluje.Fotografovanie.Ale kedy budem šťastná ja?Kedy sa to obráti na mňa?Ale nie,mne stačí to málo čo mám.Nesmiem byť nenásytná,nemám zlý život.Som zdravá a to je hlavné a mám rodičov a na ničom inom nezáleží.Som šťastná.
Po dlhom uvažovaní o mojom živote,či som šťastná alebo nie,som sa vybrala pozrieť otca.
Nechcela som klopať,lebo ako ho poznám určite je rozvalený na svojom kresle,noviny na hrudi,pootvorené ústa a rinčiaci zvuk z jeho úst.To značí,jeho sobotňajší spánok.
Z tašky som si vybrala kľúče a odomkla si.Vyzula som sa v predsieni a potichu vošla do obyvačky,ktorý je spojená s kuchyňou.Má obrovský dom.Samozrejme podľa mojich predpokladov mal jeho sobotný spánok.Horšie ako medveď,ešte jaskyňa mu chýba.
Vyšla som potichu hore schodmi a otvorila dvere na mojej izbe.Hnedé parkety,pokryté malým,chlpatým koberčekom,ktorý je pred posteľou,veľká posteľ z tmavého dreva,nad ňou svetielka,modrá stena,po nej nalepené plagáty,vedľa nej stôl s počítačom a z druhej strany nočný stolík.
Vak som hodila do kútu izby a hodila sa na posteľ.Ako ju ja milujem.Zdvihla som sa,zapla počítač a utekala dole schodmi.Z chladničky som si vzala kolu v plechovke z chladničky koblihy a utekala späť do izby.Potichu som si zapla pesničky a posadila sa na stoličku.Vedľa klávesnici som si položila koblihy s kolou a zapla hru Need for Speed.Do počítača som si zastrčila džoistik a začala hrať.
Za dve hodiny som vypila 10 kol a zjedla krabičku koblih.Nohy som si vyložila na stôl a pohodlne sa usadila.
„Ahoj princezná.“rozčapil mi dvere na izbe a pozdravil.Skoro som sa vykotila zo stoličky a dostala infarkt.Pauzla som si hru a hodila sa mu okolo krku.Vysoký chlap,s čiernymi vlasmi,učesanými do zadu,modrými očami a pre ženy veľmi príťažlivý.“Chýbala si mi.“dal mi bozk do vlasov.Odtiahol si ma a pozrel mi na pravé ucho.V pravom uchu mám čierny,malý tunel a otcovy sa to vôbec nepáči.Ale čo už narobí?
„Oci.Vieš,že to už nezarastie a mne sa to páči.“zamračila som sa naňho.Sladko sa usmial a znovu ma objal.Asi už pol mesiaca som s ním nebola,chýbal mi.
Zaborila som si hlavu do jeho hrude a nechcela ho pustiť.Ako otec nikdy nesklamal,neviem prečo sa vlastne rozviedli a ani ma to nezaujíma.Ich vec,ja nemám právo sa do toho starať,aj keď som ich dcéra,nezaujíma ma to.
„Prečo si ma nezobudila?“pozrel na mňa s víčitkami v tvári a jemne ma pohladil prstom po tvári.Usmiala som sa.
„Nechcela som rušiť tvoj sobotný spánok.“milo som sa usmiala.Otec sa zasmial a potom zvážnel.
„Lilly.Musím sa s tebou porozprávať.“povedal celkom vážne a mne to nahnalo strach.Ale,čo.Určite to bude niečo dobré.hovorilo moje je,ako vždy optimistické.
„Stalo sa niečo vážne?“pozrela som naňho vážnym pohľadom.Pokrútil hlavou a usmial sa.
Tak teda sme sa posadili na moju posteľ a otec začal.
„Vieš,tento týždeň,by som mal ísť na tri týždne do L.A.“zamračila som sa.Nemám rada,keď chodí niekam preč.Ale keď je dobrý fotograf a fotí slávne hviezdy.“..a chcel by som sa ťa spýtať,či by si nešla so mnou.“na tvári sa mi rozlial úsmev od ucha k uchu.“Viem,že nikdy som ťa takto nevolal,lebo vtedy sme mávali toho strašne veľa ale teraz budeme mať len jedno fotenie a chcel by som aby si šla so mnou.Kľudne si zavolaj kamarátov,ja vám to zaplatím.Len chcem ti aspoň raz urobiť radosť,lebo vždy si túžila ísť do týchto veľkým miest.“neverila som vlastným ušiam.Ja a ísťLA-->.Wooow .Vnútri som vrešťala,skákala.Ale bol tu malý háčik.
„Ale,oci ja mám len týždeň prázdnin a čo tie dva?“pozrela som naňho váhavo.
„Ja ti to vybavím,dva týždne ich nezabije.“zasmiala som sa,ale stále tu niečo bolo.
„A mama?“jeho nálada mu trošku klesla.Ja aj on vedel,že nám to nepovolí.Na to ju dobre poznáme.
„To nejak zariadim.“usmial sa nesmelo,ale vedela som,že myslí na to isté,čo ja.Nepustí ma.
„No tak Anna,však bude so mnou.Čo sa jej môže stať?“hovoril zúfalo otec,po niekoľký krát čo to zamietla.Sedela som v našom byte,za dverami obyvačky a načúvala.
„Ale,nechápeš,že sa jej môže čokoľvek stať?!Kriste,na každom rohu sú nejaký násilníci a nehovorím o LA,je to obrovské mesto,vieš čo sa jej tam môže stať?“kričala po ňom mama.
„Anna.Som jej otec.Postarám sa o ňu,to mi na toľko neveríš?“obaja mlčali.
„Steve,vieš,že ti verím.Si skvelý otec,len nechápeš ja sa o ňu bojím.Poznám ju,ona nebude sedieť pri tvojej sukni.Ona je iná,bude všetko chcieť vyskúšať,každé bláznovstvo.Poznám ju,je po tebe.“hovorila potichu.
„Aj ja ju poznám a viem,že nepôjde ani za jedným chlapcom.Máš pravdu,že je iná.Nie je taká ku*va,ako ostatné dievčatá v jej veku.Je iná.Spontánna.Chce všetko vyskúšať,ale tým sa nemyslí sex,fet,alkohol ale niečo iné.Záživnejšie.Ty ju vôbec nechápeš?Ona potrebuje voľnosť.Ona je proste taká..bláznivá.“otec už zvyšoval hlas.Dokonale ma poznal a to čo teraz povedal,vystihuje mňa,len mama to nechápe.Má voči mne nedôveru a ja neviem prečo.Si myslí,že budem behať za chlapcami a obtierať sa okolo nich alebo niečo podobné?Je na veľkom omyle,ja nepotrebujem chlapcov pre šťastie ,ale užívať si život.Možno takého chlapca,ktorý ma bude skutočne ľúbiť a nebude chcieť len sex a nebude vidieť len moje prsia a zadok.
„Stev.Hovorím,že nie.“povedala potichu a zrazu sa otvoril dvere.V nich stála mama,ktorá na mňa pozrela ľútostným pohľadom.Sedela som tam celá uplakaná.
Rýchlo som sa postavila a utekala do svojej izby,samozrejme,že som za sebou zamkla.Hodila som sa na mäkkú posteľ,pod oknom a plakala.Prečo mi nedovolí byť šťastná?Áno,hovorila som si,že som šťastná,ale nie je to presne tak.Z jednej strany som,ale z druhej nie.
„Lilly.Tu je otec.Otvor mi.“poklepkával mi otec na dvere.Pomaly som vstala z postele,utrela si slzy a pomaly odomkla.Vošiel dnu a za sebou zamkol.“Princezná moja.Neplač.“jeho veľkým palcom mi utrel slzy a objal.“Všetko bude v poriadku.Pššt.“jemne ma kolísal a hladkal po vlasoch.Áno.Lilly.Všetko bude v poriadku.Počuješ otca?Všetko bude poriadku.Áno.Všetko bude OK.V hlave mi prehovoril optimizmus,tak som sa upokojila,ale stále otca nepúšťala.Cítila som sa tak,bezpečne.
„Ja to poriešim a pôjdeme spolu do LA.Za to ti ručím.“pošepkal mi do ucha a nechal ma tam samú.
Celý zvyšok dňa som na mamu ani nepozrela.Mike večer prišiel za mnou spýtať sa čo sa deje.Všetko som mu vyrozprávala,objal ma a taktiež mi pošepkal,že všetko bude Ok.Verím im.
„Kriste Pane.Prečo mi nedovolíš aspoň raz v živote byť šťastná?Čo?Čo som ti spravila,že ma tak nenávidíš.“kričala som po mame a z očí mi tiekli slzy.Ona bola tiež na tom podobne.
„Princezná,to nejde o to,ale ja sa o teba boj..“nenechala som ju dohovoriť.
„Áno,Áno bojíš a ja mám čo povedať?Si policajtka.Každý boží deň si v práci a riešiš prípady.Si myslíš,že ja sa o teba nebojím?Každý večer trpím tým,že či sa ti niečo nestalo,či ťa niekto nepostrelil,nedajbože zabil.Ale ty s tým nič nerobíš,stále chodíš do tej prekliatej práce a neuvedomuješ si,že máš doma dcéru a priateľa,ktorý ťa ľúbia.Tak mi tu nehovor o tom,že sa o mňa bojíš,keby sa skutočne o mňa bojíš,dáš výpoveď v práci.“
„Ale to je niečo iné.“povedala potichu a sklopila zrak.“S tým ťa živím,nerozumieš?Ja chcem pre teba to najlepšie.“
„Áno.To najlepšie?Mohla by si ma živiť aj inak.Stať sa kuchárkou,tam by to menej boľavejšie.Bála by som sa len o to,či si si neodrezala prst ale policajtkou je niečo iné.A keby chceš pre mňa to najlepšie,nechodíš tam.A kvôli tomuto,kvôli práci som stratila najlepšieho kamaráta.“na konci vety sa mi zlomil hlas.Nenávidím,keď sa hádam s matkou.Už zostala ticho.“Vidíš,práca ti je prednejšia než dcéra.“povedala som potichu a odišla do izby..
Plakala som celú noc.Nie len kvôli tomu,že ma tam nepustí,ale teraz mi len došlo,čo keby sa jej naozaj niečo stane v tej práci?Čo ak by ju..to sa nedá ani vysloviť.Ja sa o ňu skutočne bojím.Po tejto hádke som si to len uvedomila.Prečo z tade nemôže odísť?Prečo nemôže byť kuchárkou?Sekretárkou?Prečo?!
Ráno som sa zobudila,celé oči opuchnuté,červené,nos veľký,červený ako sob Rudolf,pery ako po botoxe a po tvári červené fľaky ako keby som celú noc s niekym boxovala.Opláchla som si tvár studenou vodou a išla do kuchyne.Bolo niečo po 6.a.m a myslela som si ,že nikto nebude hore,ale opak bol pravdou.Mama sedela za kuchynským stolom v ruke kávu a vyzerala nejak podobne.Moja mama kvôli mne plakala?Pichlo ma pri srdci.
Potichu som prešla okolo nej,otvorila chladničku a vybrala si z nej čerstvé mlieko,naliala som si ho do pohára a posadila sa oproti nej.Nevedela som čo robiť,byť ticho?prehovoriť?ospravedlniť sa?
Rýchlo som dopila rannú dávku mlieka a chcela ísť do izby,ale jej tichý hlas ma zastavil.
„Počkaj Lilly.“povedala pošepky a šálku položila na stôl,vstala zo stoličky.Stáli sme oproti sebe,obidve v rozťahanom tričku,urevané,opuchnuté a červené.Jej oči sa ešte leskli po slzách a jedna jej z oka vypadla.Mami.Prosím neplač. Hovorila som v sebe,ako by ma mala počuť.
„Prepáč-ja-som-stra-šná-ma-ma.“hovorila a medzi tým plakala.Pribehla som k nej.
„Mami.Nie,nie si.Si úžasná.“postavila som sa na špičky a objala ju okolo krku.“Prosím neplač.“šepkala som jej do ucha a upokojúco ju hladila po chrbte.Zaborila si hlavu medzi môj krk a rameno a potichu vzlykala.“Pššt.Mami.Ja nikam nepôjdem.Budem tu s tebou.“Rázne sa odo mňa od’tiahla.
„Nie.Pôjdeš.Pôjdeš s otcom.“povedala.Ústa sa mi otvorili do tvaru O a oči skoro vypadli.
„Mami ak budeš spokojnejšia,keď budem s tebou,nikam nepôjdem.“
„Nie Lilly.Ja viem,že chceš ísť,viac ako čokoľvek.Ja to akceptujem.Viem aká si a..potrebuješ už voľnosť.Totižto,ty ju potrebuješ už od mala.Od mala si taká pojašená a všetko si chcela vyskúšať.“jemne ma pohladila po uplakanej tvári.“Ja chcem len to aby si sa mala najlepšie a bola šťastná.A viem,že keby ti to teraz nedovolím nebudeš šťastná a čokoľvek čo si zaumieniš to dostaneš.Len mi prosím ťa sľúb,že nikomu nenasadneš do auta a nebudeš s nikým cudzím baviť.Prosím.Budeš pri otcovi,aj keď viem,že ty tam nezostaneš,aspoň sa s cudzími nebav.Prosím ťa o to.“silno som ju objala.
„Mami.Ľúbim Ťa.Strašne moc.Ďakujem.Ďakujem.“šepkala som jej do objatia a z očí mi vyšli slzy šťastia.“Ale aj ty mi niečo sľúb.“povedala som a odtiahla sa od nej.“Daj výpoveď.Prosím.Ja nechcem aby sa ti niečo stalo.Prosím Ťa o to.“mama sa usmiala od ucha k uchu.
„Už aj tak by som tam nemohla ísť.“povedala z úsmevom na perách a jemne si pohladila bruško.“Totižto..neviem ako ti to povedať.“bola som strašne napätá a zvedavá.
„No hovor mami.“vyzvedala som.
„S Mike-om čakáme bábätko.“
„Prosím?!“vykríkla som od prekvapenia.Mame sa na tvári zjavil vystrašený pohľad.
„Ja-ja.Prepáč,ja viem,že to nie je tvoj otec,ale ja..“koktala.
„Čo mami.Ja sa nehnevám.To je užasne.Ja budem mať bračeka alebo sestričku.“zvreskla som a pevne ju objala.“Prepáč.Prečo si mi to nepovedala skôr?Včera som ťa zbytočne trápila.“popadli ma výčitky svedomia,že som po nej tak ziapala.Nič nehovorila len plakala.“Mami,ja nikam nejdem.“povedala som rozhodne.Odtiahla si ma.
„Nie.Lillien ty tam pôjdeš.Je ti to jasné?!Pôjdeš tam.Ja chcem aby si tam neišla.Rozumieš?“mierne kričala.Tehotenské nálady.pomyslela som si a v duchu sa zasmiala
„Ale mami..“chela som protestovať.Nechcela som ju viac trápiť a ešte,keď čaká bábo a o bude sa o mňa báť,bude sa zbytočne stresovať a bábätku to neprospeje.
„Ticho Leskotová.Ideš tam a dohovorila som.“hovorila mierne vytočene ale hneď na to sa usmiala.Hodila som sa jej okolo krku a pevne ju stisla.
„Ďakujem mami.Ľúbim ťa.Aj toho drobca,čo v tebe rastie.“odťiahla som sa od nej a pohladila ju po brušku,ktoré mala ešte stále ploché.Otočila som sa na päte a chcela utekať do izby,lenže v kuchynských dverách stál Mike opretý o zárubňu a sladko sa usmieval.Určite on má na tom zásluhy.
Hodila som sa mu okolo krku.“Ďakujem Mike.Aj teba Ľúbim.“zašepkala som a utekala do izby.Za sebou som počula len smiech.
Hodila som sa na posteľ a vytočila otcove číslo.
„Oci!Pustila ma.Pustila ma!“vrešťala som mu do telefónu.On sa iba smial a smial.
„Teším sa bejby,tak zavolaj nejakým kamarátom a potom mne koľko leteniek objednať.Ľúbim Ťa.“
„Aj ja teba.“povedala som a zložila.
